Šedňem sebe na lavočku
1.
Šedňem sebe na lavočku,
i na lavočku zos frajirku, u našim parku, (šavo, ščašče)
i šumňe na mňe ona patri,
zmaľovanima očami, ja jej hutorim, že ju ľubim.
Šedňem sebe na lavočku,
i na lavočku zos frajirku, u našim parku, (šavo, ščašče)
i šumňe na mňe ona patri,
zmaľovanima očami, ja jej hutorim, že ju ľubim.
My še vežmeme, spolu budzeme, Bože.
Som rad, že ju mam, že zňu ostaňem, ľudze.