Ľudové piesne

3099 piesní
Späť na piesne
Text piesne

Rabovali Turci

ľudová balada

1.
Rabovali Turci až do Bielej hory,
zvolenskej richtárke,
zvolenskej richtárke, dve deti zajali.

2.
Šudy Katarinku do hintova dali,
Ludy Tomášika,
Ludy Tomášika, pod koč uviazali.

3.
A keď oni prišli do tureckej zemi,
Šudy Katarinku,
Šudy Katarinku, do svetlice dali.

4.
Šudy Katarinku do vrchnej svetlice,
Ludy Tomášika,
Ludy Tomášika, do spodnej temnice.

5.
Šudy Katarínka, sestrička premilá,
ak ti bude dobre,
ak ti bude dobre, nezabudni na mňa.

6.
Šudy Katarínka v striebre, zlate žila,
od veľkej dobroty,
od veľkej dobroty, na brata zabudla.

7.
Len na siedmy rôčok prisnil sa jej sníčok,
že jej z pravej rúčky,
že jej z pravej rúčky, vyletel holúbčok.

8.
Šudy Katarínka, ako ráno vstala,
dlho nemeškala,
dlho nemeškala, hneď k snáru bežala.

9.
"Snáričok, snáričok, povedz mi ten sníčok,
že mi z pravej rúčky,
že mi z pravej rúčky, vyletel holúbčok."

10.
"Zomrie ti mamička, alebo tatíčok,
alebo sestrička,
alebo sestrička, alebo bratríčok."

11.
Šudy Katarina dlho nemeškala,
od spodnej temnice,
od spodnej temnice, kľúče zhľadúvala.

12.
"Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný,
či si ešte živý,
či si ešte živý, a či si už mrtvý?"

13.
"Živý, sestra, živý, dopoly umretý,
moje biele nohy,
moje biele nohy, po kolená v zemi."

14.
V mojich čiernych očiach žaby škrkútajú,
v monich žltých vlasoch,
v monich žltých vlasoch, myši hniezda majú.

15.
"Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný,,
či len tu budeme,
či len tu budeme, či domov pôjdeme?"

16.
"Domov, sestra moja, k tej našej materi,
žeby som neumrel
žeby som neumrel v tureckej zemi."

17.
A keď oni prišli do svojej krajiny,
pýtali si nocľah,
pýtali si nocľah, od svojej materi.

18.
"V izbe vám ja nedám, tam veľa hostí mám,
v komore vám nedám,
v komore vám nedám, tam veľa striebra mám."

19.
"Dajteže nám, dajte, aspoň predo dverci,
aspoň predo dverci,
aspoň predo dverci, na hnilom pazderci."

20.
"Tam vám azda už dám, lebo tam nič nemám,
tam vám už azda dám,
tam vám už azda dám, lebo tam nič nemám."

21.
Ludy Tomáš, Ludy umrel už do rána,
Šudy Katarínka,
Šudy Katarínka, tak ho nariekala:

22.
"Ludy Tomáš, Ludy, môj bračok úprimný,
keby si bol umrel,
keby si bol umrel, v tej tureckej zemi."

23.
Tam by si bol ležal v hodvábnej posteli
pri tvojej materi,
pri tvojej materi, na hnilom pazderi.

24.
"Deti moje, deti, vy nešťastné deti,
prečo ste sa vy mne,
prečo ste sa vy mne, nedaly poznati?"

25.
Bola by som vás ja zlatom obhrabala,
zlatom obhrabala,
zlatom obhrabala, striebrom obsypala."

26.
Šudy Katrínka v striebre, zlate žije
a Ludy Tomášik,
a Ludy Tomášik, v čiernej zemi hnije.