Keď som v našej záhraďe
Hont
1.
Keď som v našej záhraďe, záhraďe rozmarínček trhala,
každí večer som ho ja, som ho ja slzami poľievala.
Ešte aňi rozmarínu ľístok ňevišiel,
uš sa so mnou ten môj najmiľejší, uš sa so mnou rozišiel.
Ešte aňi rozmarínu ľístok ňevišiel,
uš sa so mnou ten môj najmiľejší, uš sa so mnou rozišiel.
2.
Mamka sa ma spytuje, cérka moja čo ťi je,
prečo plačeš, nariekaš, nariekaš, pri svojom rozmaríňe.
Tajila som, aľe teraz už viac ňetajím,
pre jedního huncúta, beťára, s tochto sveta sa straťím.
Tajila som, aľe teraz už viac ňetajím,
pre jedního huncúta, beťára, s tochto sveta sa straťím.