Hromy bijú, zbúrené sú nebesá
1.
Hromy bijú, zbúrené sú nebesá,
zem sa trase a déšč prší, leje sa.
Otvor milá, nech nestojím pod oknem,
lebo, veru, až do nitky premoknem.
Otvor milá, nech nestojím pod oknem,
lebo, veru, až do nitky premoknem.
2.
Neotvorím, len si postoj v dvjérkách,
načo blúdiš aj po iných frajerkách.
No, len otvor, už som šecek zmoknutý,
to ta môže, veru, milá, pohnuti.
No, len otvor, už som šecek zmoknutý,
to ta môže, veru, milá, pohnuti.
3.
Nebudeš ma ty, šuhajko, mámit,
počula som, že ma len chceš šialit.
Nevytváraj tak na lahko milého,
ked mna ztratíš, hned nenajdeš iného.
Nevytváraj tak na lahko milého,
ked mna ztratíš, hned nenajdeš iného.
4.
Prespevuje v lese ftáček nejeden,
nebudem já bez milého ani den.
Bár by mi len milý Bôch dal takého,
kerý by sa držel brehu jedného.
Bár by mi len milý Bôch dal takého,
kerý by sa držel brehu jedného.
5.
Zaputnal som svého kona vraného,
ked nedbal ništ na slovo pána svojeho.
Zaputnala moja milá též aj mna,
ked už nechce vác pozret ani na mna.
Zaputnala moja milá též aj mna,
ked už nechce vác pozret ani na mna.
6.
Už já idem preč od domu tvojého,
jako v jasen list od stromu svojého.
Nebanuje strom za listem, ked lítá,
lebo on vje, že naroste do leta.
Nebanuje strom za listem, ked lítá,
lebo on vje, že naroste do leta.
7.
Nebanujem len jedine tý kroky,
čo som chodel za nú darmo tri roky.
A já plačem, aj ona plakat musí,
aj preklnem zem, čo hu telko nosí.
A já plačem, aj ona plakat musí,
aj preklnem zem, čo hu telko nosí.