Chodí dieuča po strnisku
1.
Chodí dieuča po strnisku, lomí rukama,
zabili jej bielu húsku medzi žitama.
Čo si, húska, zvinila,
že ťa na smrť zranila ruka neznáma?
Čo si, húska, zvinila,
že ťa na smrť zranila ruka neznáma?
2.
Neplač, milá, nenariekaj, má holubička,
nevedeu som, že to bola tvoja husička,
kceu som ju len naplašiť
a od žita odvrátiť, neplač, dušička.
kceu som ju len naplašiť
a od žita odvrátiť, neplač, dušička.
3.
Nebolo ti treba plašiť húsku kamením,
dosť by jej bolo bývalo špatným pozrením,
od takýho človeka,
všetko beží, uteká, ja ti neverím.
od takýho človeka,
všetko beží, uteká, ja ti neverím.